902398_10200432510068379_740951209_o.jpgRoberta Serafiniho poznám od roku 2011. V čase, keď našu rodinu –  na pozvanie nášho syna Dominika – (ktorého vždy zaujímali dejiny) navštívil v Smoleniciach, ja som bola na pobyte v Ríme. Odvtedy sme sa s Robertom stretli dva krát v Ríme a trikrát v Smoleniciach. Raz sme spoločne navštívili pána biskupa Dominika Hrušovského v Nitre  a v Ríme hrob Mons. J. Medového. Hovorili sme spoločne o rôznych veciach, nikdy však o pamätnej tabuli. Začiatkom januára 2016 som zistila, že Mons. Medový by sa bol dožil  1. marca 90 rokov. Napadla mi myšlienka, že takéto výročie by bolo dobrým dôvodom na osadenie pamätnej tabule. Oslovila som pána dekana Šimka a navrhla mu, či by súhlasil so spomienkovou slávnosťou za účasti Roberta Serafiniho. Súhlasil a prisľúbil podporu. Súčasne som pozvala Roberta S., či by sa zúčastnil slávnosti. Trvalo istý čas, kým prišla odpoveď, že bude môcť prísť. O pamätnej tabuli nevedel nič – rovnako ako ani ja. Ako sa vybavuje, navrhuje či odhaľuje. Kontaktovala som aj kňaza Juraja Viteka, ktorý sa potešil zámeru s pamätnou tabuľou a rád by sa bol slávnosti zúčastnil, no iné povinnosti mu to nedovolili.

Nasledovalo napísanie podnetu na poslancov Obecného zastupiteľstva pri OÚ Smolenice i na pána starostu a následne som začala odhaľovať množstvo malých krokov vedúcich k odhaleniu pamätnej tabule… Predstavovala som si, aké by to bolo skvelé, ak by sa takto aspoň symbolicky  a po smrti vrátil rodák Jozef Medový do Smoleníc a zostal v spomienkach i ďalších generácií.

Pri slávnosti odhalenia pamätnej tabule ma prekvapili slová Roberta o jeho 15 rokov trvajúcom sne, aby mal Mons. J. Medový pamätnú tabuľu nielen v talianskej farnosti Cerenova, kde pôsobil, ale aj v rodnej obci. On, Talian, tak veľmi vďačný za možnosť spoznať a prežiť mnohé roky s kňazom Jozefom Medovým,  sníval a zároveň o tom nehovoril, no konal. Udržiaval spomienku na neho a jeho plodný život stále živú. Okrem životopisnej knihy a opakovaných návštev Smoleníc založil na Facebooku stránku venovanú osobe Mons. Medového, pravidelne o ňom  publikuje, pridáva nové skutočnosti, zdroje, spomienky. Naposledy v novembri 2015 sa v Bratislave zúčastnil konferencie o Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorého spoluzakladateľom bol aj Mons. J. Medový.

Vyjadrujem moju vďaku mojej rodine, pánu dekanovi Petrovi Šimkovi, d.p. Patrikovi Bacigálovi, poslancom obecného zastupiteľstva, pánu starostovi Antonovi Chrvalovi, Ivane Štibranej, Pavlovi Kudláčovi, prekladateľom – d.p. Pavlovi Stankovi a Mirke Gašparíkovej, pánu riaditeľovi Spolku sv. Vojtecha, Andrejovi Lančaričovi a všetkým, ktorí akýmkoľvek – aj nebadaným – spôsobom prispeli k úspešnej realizácii spomienky.

Slávnosť pri príležitosti nedožitých 90. narodenín Mons. J. Medového bola o spomínaní na neho. Vyznania ľudí, ktorí ho poznali potvrdili, že bol osobnosťou, na ktorú by mali byť Smoleničania veľmi hrdí. Pre mňa osobne zostáva Jozef Medový vzorom statočného človeka – kňaza, ktorý sa svojim životom postaral o  dobré meno Slovenska. Počas života sa snažil oslavovať Všemohúceho a Pán mu to určite odplatil nebeskou slávou a  na zemi  cez  tých, ktorí tu zostali a neprestali snívať.

Terézia Drdulová.

Advertisements